Fyzická aktivita detských pacientov s nešpecifickými črevnými zápalovými ochoreniami – výhody a limitácie
Peter Bánovčin1, Pavol Dvoran1, Daniela Kosorínová1, Pavlína Suchá1, Zuzana Havlíčeková1, Zuzana Michnová1
+ Pracoviště
Souhrn
Súhrn: Úvod: Nešpecifické črevné zápalové ochorenia (IBD – inflammatory bowel diseases) sú skupina ochorení zahrňujúca Crohnovou chorobu (CD), ulceróznu kolitídu (UC) a bližšie neklasifikovanú kolitídu. Sú to chronické, imunitne mediované ochorenia gastrointestinálneho traktu majúce dopad na kvalitu života pacienta. Vďaka častým extraintestinálnym prejavom sú považované za systémové ochorenia. Stredne dlhá záťaž nízkej intenzity môže mať priaznivý imunomodulačný efekt a môže viesť k zlepšeniu fyzickej zdatnosti, znížiť stres a zlepšiť symptómy ochorenia. Cieľ: Preskúmať vzťah medzi fyzickou aktivitou a priebehom a závažnosťou IBD. Metodika: Skupina probandov s IBD a skupina zdravých probandov absolvovali spirometrické a ergospirometrické vyšetrenie. Výsledky vyšetrení boli medzi oboma skupinami porovnávané. Výsledky ergospirometrického vyšetrenia boli v skupine detí s IBD korelované aj s parametrami aktivity ochorenia. Probandi zo skupiny s IBD boli motivovaní k pravidelnej fyzickej aktivite a po 0,5–1 roku absolvovali kontrolné ergospirometrické vyšetrenie, kde bol objektívne zhodnotený vývoj ich fyzickej zdatnosti korelovaný s vývojom parametrov aktivity ochorenia. Výsledky: V štúdii bolo zahrnutých 41 detí. Z nich 20 tvorilo skupinu zdravých probandov, skupinu pacientov s IBD tvorilo 21 jedincov. Títo probandi podstúpili spirometrické a ergospirometrické vyšetrenie. Pri porovnaní skupiny zdravých probandov a pacientov s IBD boli zistené signifikantné rozdiely v spotrebe kyslíka na vrchole záťaže prepočítanej na hmotnosť, ako aj v maximálnej zvládnutej záťaži prepočítanej na hmotnosť. Bola dokázaná štatisticky významná záporná korelácia medzi maximálnou dosiahnutou záťažou a sérovou koncentráciou CRP. Štatisticky významné korelácie hodnoty fekálneho kalprotektínu sa preukázali len v podskupine pacientov s UC, kde negatívne korelovali so spotrebou kyslíka na vrchole záťaže prepočítanou na hmotnosť a parciálnym tlakom oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu na vrchole záťaže. PCDAI pozitívne koreluje ventilačným indexom, pomerom dychového objemu a mŕtveho priestoru na vrchole záťaže a tiež v anaeróbnom prahu a ventilačným ekvivalentom pre oxid uhličitý v anaeróbnom prahu, negatívne koreluje s maximálnou dosiahnutou záťažou, záťažou v čase dosiahnutia anaeróbneho prahu a s maximálnou spotrebou kyslíka v prepočte na hmotnosť a oxygen uptake efficacy slope (OUES). PUCAI pozitívne koreloval s ventilačným ekvivalentom pre oxid uhličitý v čase anaeróbneho prahu, negatívne korelácie boli zistené so spotrebou kyslíku na vrchole záťaže a s oxygen uptake efficacy slope. Pri opakovanom ergospirometrickom vyšetrení bol u probandov s IBD zistený signifikantný pokles fekálneho kalprotektínu a parametrov aktivity ochorenia (PCDAI a PUCAI). Bola zaznamenaná pozitívna korelácia so zmenou PCDAI, resp. PUCAI a zmenou pokojovej srdcovej frekvencie a negatívne korelácie so zmenami spotreby kyslíka na vrchole záťaže, metabolického indexu a ventilačného ekvivalentu pre CO2 v čase prechodu na anaeróbny metabolizmus. Záver: Zistené výsledky nasvedčujú, že pravidelná rekreačná fyzická priaznivo ovplyvňuje priebeh IBD. Pri dodržaní liečebných opatrení je možné aj profesionálne športovanie.
Klíčová slova
nešpecifické zápalové ochorenia čreva, fyzická aktivita
Článek je v angličtině, prosím přepněte do originální verze.
Pro přístup k článku se, prosím, registrujte.
Výhody pro předplatitele
Výhody pro přihlášené
Literatura
1. Hills AP, Street SJ, Byrne NM. Physical Activity and Health: “What is Old is New Again”. Adv Food Nutr Res 2015; 75: 77–95. doi: 10.1016/bs.afnr.2015.06.001.
2. Penedo FJ, Dahn JR. Exercise and well-being: a review of mental and physical health benefits associated with physical activity. Curr Opin Psychiatry 2005; 18(2): 189–193. doi: 10.1097/00001504-200503000-00013.
3. Kelley GA, Kelley KS, Kohrt WM. Exercise and bone mineral density in men: a meta-analysis of randomized controlled trials. Bone 2013; 53(1): 103–111. doi: 10.1016/j.bone.2012.11.031.
4. Morris PJ. Physical activity recommendations for children and adolescents with chronic disease. Curr Sports Med Rep 2008; 7(6): 353–358. doi: 10.1249/JSR.0b013e31818f0795.
5. Poitras VJ, Gray CE, Borghese MM et al. Systematic review of the relationships between objectively measured physical activity and health indicators in school-aged children and youth. Appl Physiol Nutr Metab 2016; 41(6 Suppl 3): S197–S239. doi: 10.1139/apnm-2015-0663.6. Strong WB, Malina RM, Blimkie CJ et al. Evidence based physical activity for school-age youth. J Pediatr 2005; 146(6): 732–737. doi: 10.1016/j.jpeds.2005.01.055.
7. Hind K, Burrows M. Weight-bearing exercise and bone mineral accrual in children and adolescents: a review of controlled trials. Bone 2007; 40(1): 14–27. doi: 10.1016/j.bone.2006.07.006.
8. Levine A, de Bie CI, Turner D et al; EUROKIDS Porto IBD Working Group of ESPGHAN. Atypical disease phenotypes in pediatric ulcerative colitis: 5-year analyses of the EUROKIDS Registry. Inflamm Bowel Dis 2013; 19(2): 370–377. doi: 10.1002/ibd.23013.
9. Lubans D, Richards J, Hillman C et al. Physical Activity for Cognitive and Mental Health in Youth: A Systematic Review of Mechanisms. Pediatrics 2016; 138(3): e20161642. doi: 10.1542/peds.2016-1642.
10. European Association of Cardiovascular Prevention and Rehabilitation Committee for Science Guidelines; EACPR; Corrà U, Piepoli MF, Carré F et al. Secondary prevention through cardiac rehabilitation: physical activity counselling and exercise training: key components of the position paper from the Cardiac Rehabilitation Section of the European Association of Cardiovascular Prevention and Rehabilitation. Eur Heart J 2010; 31(16): 1967–1974. doi: 10.1093/eurheartj/ehq236.
11. Aune D, Norat T, Leitzmann M et al. Physical activity and the risk of type 2 diabetes: a systematic review and dose-response meta-analysis. Eur J Epidemiol 2015; 30(7): 529–542. doi: 10.1007/s10654-015-0056-z.
12. Behrens G, Jochem C, Keimling M et al. The association between physical activity and gastroesophageal cancer: systematic review and meta-analysis. Eur J Epidemiol 2014; 29(3): 151–170. doi: 10.1007/s10654-014-9895-2.
13. Benatti FB, Pedersen BK. Exercise as an anti-inflammatory therapy for rheumatic diseases-myokine regulation. Nat Rev Rheumatol 2015; 11(2): 86–97. doi: 10.1038/nrrheum.2014.193.
14. Wang Q, Xu KQ, Qin XR et al. Association between physical activity and inflammatory bowel disease risk: A meta-analysis. Dig Liver Dis 2016; 48(12): 1425–1431. doi: 10.1016/ j.dld.2016.08.129.
15. Marchioni Beery RM, Li E, Fishman LN. Impact of pediatric inflammatory bowel disease diagnosis on exercise and sports participation: Patient and parent perspectives. World J Gastroenterol 2019; 25(31): 4493–4501. doi: 10.3748/wjg.v25.i31.4493.
16. Gatt K, Schembri J, Katsanos KH et al. Inflammatory Bowel Disease [IBD] and Physical Activity: A Study on the Impact of Diagnosis on the Level of Exercise Amongst Patients With IBD. J Crohns Colitis 2019; 13(6): 686–692. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjy214.
17. Ellingsgaard H, Hauselmann I, Schuler B et al. Interleukin-6 enhances insulin secretion by increasing glucagon-like peptide-1 secretion from L cells and alpha cells. Nat Med 2011; 17(11): 1481–1489. doi: 10.1038/nm.2513.
18. Saxena A, Fletcher E, Larsen B et al. Effect of exercise on chemically-induced colitis in adiponectin deficient mice. J Inflamm (Lond) 2012; 9(1): 30. doi: 10.1186/1476-9255-9-30.
19. Engels M, Cross RK, Long MD. Exercise in patients with inflammatory bowel diseases: current perspectives. Clin Exp Gastroenterol 2017; 11: 1–11. doi: 10.2147/CEG.S120816.
20. Vanhelst J, Vidal F, Turck D et al. Physical activity is associated with improved bone health in children with inflammatory bowel disease. Clin Nutr 2020; 39(6): 1793–1798. doi: 10.1016/j.clnu.2019.07.018.
21. Robinson RJ, Krzywicki T, Almond L et al. Effect of a low-impact exercise program on bone mineral density in Crohn’s disease: a randomized controlled trial. Gastroenterology 1998; 115(1): 36–41. doi: 10.1016/s0016-5085(98)70362-2.
22. Lukáš M, Vašáková M. Plicní postižení u idiopatickách střevních zánětů. In: Vašáková M, Bečvéř R, Lukáš M et al. Plicní postižení u systémových nemocí pojiva, vaskulitid a idiopatických zánětů v gastroenterologii. Praha: Mladá fronta 2016: 177–192.
23. Bunu DM, Timofte CE, Ciocoiu M et al. Cardiovascular Manifestations of Inflammatory Bowel Disease: Pathogenesis, Diagnosis, and Preventive Strategies. Gastroenterol Res Pract 2019; 2019: 3012509. doi: 10.1155/2019/3012509.
24. Curione M, Barbato M, Amato S et al. Atrioventricular block associated with Crohn’s relapsing colitis in a 12-year-old child. Inflamm Bowel Dis 2010; 16(3): 373–374. doi: 10.1002/ibd.21006.
25. Erolu E, Polat E. Cardiac Repolarization Properties in Children with Inflammatory Bowel Disease. Cyprus J Med Sci 2020; 5(2): 126–130. doi: 10.5152/cjms.2020.1390.
26. Hensel KO, Abellan Schneyder FE, Wilke L et al. Speckle Tracking Stress Echocardiography Uncovers Early Subclinical Cardiac Involvement in Pediatric Patients with Inflammatory Bowel Diseases. Sci Rep 2017; 7(1): 2966. doi: 10.1038/s41598-017-03255-1.
27. Massart A, Hunt DP. Pulmonary Manifestations of Inflammatory Bowel Disease. Am J Med 2020; 133(1): 39–43. doi: 10.1016/j.amjmed. 2019.07.007.
28. Vadlamudi NB, Navaneethan U, Thame KA et al. Crohn’s disease with pulmonary manifestations in children: 2 case reports and review of the literature. J Crohns Colitis 2013; 7(3): e85–e92. doi: 10.1016/j.crohns.2012.05.007.
29. Bąk-Drabik K, Malik M, Gwoździewicz K et al. Pulmonary Function in Pediatric Patients with Inflammatory Bowel Disease. J Clin Med 2022; 11(20): 6095. doi: 10.3390/jcm11206095.
30. El Amrousy DM, Hassan S, El-Ashry H et al. Pulmonary Function Tests Abnormalities in Children With Inflammatory Bowel Disease: Is It Common? J Pediatr Gastroenterol Nutr 2018; 67(3): 346–350. doi: 10.1097/MPG.0000000000001989.
31. Barfield E, Deshmukh F, Slighton E et al. Pulmonary Manifestations in Adolescents With Inflammatory Bowel Disease. Clin Pediatr (Phila) 2020; 59(6): 573–579. doi: 10.1177/0009922820910821.
32. Ploeger HE, Takken T, Wilk B et al. Exercise capacity in pediatric patients with inflammatory bowel disease. J Pediatr 2011; 158(5): 814–819. doi: 10.1016/j.jpeds.2010.10.020.
33. Olekšák F, Dvoran P, Jakušová Ľ et al. Reference Values for Cardiopulmonary Exercise Testing in Young Male Slovak Athletes. Acta Medica (Hradec Kralove) 2021; 64(2): 119–124. doi: 10.14712/18059694.2021.20.
34. Vanhelst J, Beghin L, Coopman S et al. Physical fitness in children and adolescents with inflammatory bowel disease: protocol for a case-control study. BMJ Open 2022; 12(10): e063403. doi: 10.1136/bmjopen-2022-063403.
35. Legeret C, Mählmann L, Gerber M et al. Favorable impact of long-term exercise on disease symptoms in pediatric patients with inflammatory bowel disease. BMC Pediatr 2019; 19(1): 297. doi: 10.1186/s12887-019-1680-7.
36. Ploeger H, Obeid J, Nguyen T et al. Exercise and inflammation in pediatric Crohn’s disease. Int J Sports Med 2012; 33(8): 671–679. doi: 10.1055/s-0032-1304323.