Gastroenterologie
a hepatologie

Úvod

Kolorektálny karcinóm (KRCA) sa vo svete dlhodobo radí k najčastejším onkologickým ochoreniam. Podľa databázy GLOBOCAN bola v roku 2022 rakovina hrubého čreva a konečníka na 3. mieste vo vekovo štandardizovanej incidencii a mortalite. V incidencii ju predbiehali zhubné nádory prsníka a rakovina prostaty, v mortalite to boli malignity pľúc a prsníka. Celkovo bolo v Európe v roku 2022 diagnostikovaných 538 584 nových prípadov kolorektálneho karcinómu a 247 966 ľudí tomuto ochoreniu podľahlo [1].

Slovenská republika sa v rámci európskych krajín dlhodobo nachádzala na niektorej z prvých troch priečok v incidencii a mortalite na KRCA. Podľa posledných údajov z GLOBOCAN z roku 2022 sa v incidencii síce posunula na 7. priečku, ale v mortalite jej stále patrí 3. priečka (obr. 1). Na porovnanie Česká republika, ktorá sa v minulosti nachádzala spolu so Slovenskom na popredných priečkach štatistík kolorektálneho karcinómu, je aktuálne na 19. mieste v incidencii a 18. v mortalite, čím sa zaraďuje na úroveň európskeho priemeru [1]. Zásadný význam pri zlepšovaní epidemiologických ukazovateľov KRCA v ČR má Národní program screeningu kolorektálního karcinomu. Od zahájenia programu v roku 2000 do roku 2022 došlo v Čechách k poklesu incidencie karcinómu hrubého čreva a konečníka o 32,3 % a mortality o 47,8 % [2].

Pozvoľný pokles incidencie i mortality na KRCA v SR je zrejmý aj z dát publikovaných Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) (obr. 2). Údaje o incidencii KRCA na Slovensku sa do roku 2015 (vrátane) zakladajú na potvrdených prípadoch ochorenia z dát Národného onkologického registra SR (NOR). Údaje o incidencii od roku 2016 sú tzv. očakávané prípady, na základe údajov zdravotných poisťovní o vykázanej zdravotnej starostlivosti a údajov o úmrtiach. V roku 2022 sa podľa týchto zdrojov nachádzal kolorektálny karcinóm na druhom mieste v incidencii zhubných nádorov na Slovensku, za nádormi prostaty u mužov a nádormi prsníka u žien. V mortalite sú malignity kolorekta u oboch pohlaví na treťom mieste za nádormi prsníka a pľúc u žien a za nádormi pľúc a prostaty u mužov. Spomínaný pokles mortality je výraznejší u mužov, napriek tomu je stále takmer dvojnásobná oproti ženám [3].

Organizovaný skríning znižuje incidenciu a mortalitu na kolorektálny karcinóm. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) definuje niekoľko stupňov organizácie skríningových programov:

• neprogramový (oportúnny) skríning: vyšetrenia za účelom skorej detekcie ochorenia sú vykonávané v bežnej klinickej praxi, nezávisle od verejnej skríningovej politiky (ak taká existuje);
• programový skríning: skríningové vyšetrenia sú financované z verejných zdrojov a sú realizované podľa verejnej skríningovej politiky, ktorá je dokumentovaná v zákone, či inom záväznom predpise, ktorý definuje minimálne: typ skríningového testu, jeho interval a cieľovú skupinu osôb;
• organizovaný skríning: programový skríning, ktorý prebieha na základe definovaných štandardných postupov, je organizovaný na národnej alebo regionálnej úrovni, s presne určenými pravidlami, zodpovedným organizačným tímom, s kontinuálnym monitorovaním a vyhodnocovaním kvality;
• populačný skríning: programový skríning pri ktorom sú identifikované a na skríning individuálne, aktívne pozývané osoby z cieľovej populácie [4]

Aby skríning prinášal želané výsledky (pokles incidencie a najmä mortality na dané ochorenie), je potrebná adekvátna účasť populácie. Podľa Európskych odporúčaní sa za minimálnu akceptovateľnú účasť považuje 45 % z cieľovej populácie, avšak odporúčaná účasť je 65 % z cieľovej populácie. Okrem účasti je v skríningu KRCA dôležitá aj compliance s následnou kolonoskopiou v prípade iného pozitívneho skríningového testu, ktorá by mala dosahovať minimálne 85 %, optimálne > 90 %. Za účelom zvýšenia účasti na skríningu je odporúčané zavedenie organizovaného populačného skríningového programu s aktívnym pozývaním cieľovej populácie [5].

História skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku

Na Slovensku možno hovoriť o programovom skríningu kolorektálneho karcinómu od roku 2004, kedy bol tento skríning ukotvený v Zákone č. 577/2004 Z. z. Zákon definoval cieľovú populáciu ako mužov a ženy vo veku 50 a viac rokov. Skríningovým testom bol test na okultné krvácanie do stolice (TOKS) v dvojročnom intervale, v prípade pozitivity nasledovaný skríningovou kolonoskopiou. V roku 2009 sa zákonné možnosti skríningu KRCA rozšírili o primárnu skríningovú kolonoskopiu (bez predchádzajúceho TOKS) v intervale 1-krát za 10 rokov. Do roku 2012 prebiehal skríning KRCA na Slovensku bez systematického vyhodnocovania jeho efektivity. Od roku 2012 sa začalo so zberom údajov o vykonaných kolonoskopiách v rámci skríningu kolorektálneho karcinómu a to prostredníctvom registra skríningových kolonoskopií. Tieto dáta od vtedy poskytujú obraz o kvantitatívnych a niektorých kvalitatívnych ukazovateľoch skríningových kolonoskopií v SR. Systematický zber a vyhodnocovanie údajov o vykonaných testoch na skryté krvácanie do stolice, účasti populácie na skríningu, či aktuálnej incidencii ochorenia však dlhodobo absentovali [6].

V roku 2018 bol v rámci Národného onkologického ústavu (NOU) zriadený Národný onkologický inštitút (NOI), ako organizácia, ktorá sa má podieľať na plnení cieľov Národného onkologického programu SR, ktorý nasleduje Európsky plán boja proti rakovine. Úlohy NOI v oblasti prevencie a skríningu, vyplývajúce z jeho štatútu sú nasledovné: analýza medicínskych postupov, štatistických a ekonomických údajov, spracúvanie dát národného skríningového registra (v súčasnosti neexistujúceho), poskytovanie výstupov z analýz garantovi skríningových programov (Ministerstvu zdravotníctva SR) a ich zverejňovanie na webovej stránke NOI [7].

V roku 2019 bol realizovaný pilotný projekt pozývacieho skríningu KRCA. V rámci tohto projektu bola 20 000 občanom SR vo veku 50–75 rokov, ktorí zatiaľ neabsolvovali skríning (TOKS alebo kolonoskopiu), zaslaná zdravotnou poisťovňou pozvánka spolu s kvalitatívnym fekálnym imunochemickým testom (FIT). Účasť na skríningu v tomto pilotnom projekte bola hodnotená na základe absolvovaného FIT a dosiahla 34 %. Primárnu skríningovú kolonoskopiu, bez predchádzajúceho FIT absolvovalo 0,8 % pozvaných osôb. Následnú kolonoskopiu podstúpilo 35 % zo všetkých osôb, ktoré mali FIT vyhodnotený ako pozitívny [8]. Na základe výsledkov pilotného projektu bolo rozhodnuté o zavedení pozývacieho skríningu KRCA do praxe. Po príslušnej úprave legislatívy sa začalo s hromadným posielaním pozvánok, spolu s kvalitatívnymi FIT až v druhej polovici roku 2021, a to najmä v dôsledku pandémie covidu-19.

Aktuálny stav skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku

Skríning kolorektálneho karcinómu na Slovensku je v súčasnosti určený pre populáciu vo veku 50–75 rokov, bez známych rizikových faktorov ochorenia v anamnéze. Skríningovým testom je TOKS – FIT, v intervale 1-krát za dva roky alebo tzv. primárna skríningová kolonoskopia (bez predchádzajúceho FIT) raz za 10 rokov. FIT je spravidla realizovaný v rámci pravidelnej preventívnej prehliadky na ambulancii všeobecného lekára pre dospelých, a to buď metódou point of care testing (POCT) alebo je vzorka odoslaná do biochemického laboratória. Aktuálne nie je definovaný jednotný cut-off pre pozitivitu FIT. Osoby z cieľovej populácie, ktoré sa na skríningu KRCA nezúčastňujú, t. j. nemali v predchádzajúcich dvoch rokoch vykonaný TOKS a súčasne nemali vykonanú v posledných 10 rokoch kolonoskopiu, sú na skríning aktívne pozývané. Pozvánku zasielajú zdravotné poisťovne a súčasťou pozvánky je aj kvalitatívny FIT s inštrukciami k jeho vykonaniu a následnému odovzdaniu na ambulancii príslušného praktického lekára k vyhodnoteniu.

Skríningové kolonoskopie sa vykonávajú na gastroenterologických pracoviskách zaradených do programu skríningu kolorektálneho karcinómu. Týchto pracovísk je na Slovensku aktuálne aktívnych 103. Iba tieto pracoviská majú oprávnenie vykazovať kolonoskopie skríningovými kódmi, ktorých úhrada je o niečo vyššia ako úhrada diagnostických kolonoskopií. Zároveň majú tieto pracoviská povinnosť hlásiť skríningové kolonoskopie do registra skríningových kolonoskopií. O zaradenie do programu môže požiadať ľubovoľné gastroenterologické pracovisko, pričom hlavným kritériom pre zaradenie je odborná spôsobilosť lekára-endoskopistu, ktorý bude vykonávať skríningové kolonoskopie. Podmienky sú následovné:

1. Špecializácia v špecializačnom odbore:

• a) gastroenterológia;
• b) chirurgia s certifikátom v certifikovanej pracovnej činnosti diagnostická a intervenčná kolonoskopia;
• c) vnútorné lekárstvo s certifikátom v certifikovanej pracovnej činnosti diagnostická a intervenčná kolonoskopia;

2. vykonanie ≥ 200 pankolonoskopií a ≥ 30 polypektómií ročne, za každý z posledných troch rokov.

Okrem toho sa posudzuje aj personálne zabezpečenie ambulancie (zdravotné sestry) a materiálno-technické zabezpečenie pracoviska.

Legislatívny rámec skríningových programov v SR upravujú zákony 576/2004, 577/2004 a 578/2004 Z. z. Ďalšie odporúčania pre skríning KRCA sú uvedené v príslušných štandardných postupoch, konkrétne: „Štandardný postup na výkon prevencie kolorektálneho karcinómu – metódou populačného skríningu“ [9] a „Štandardný postup pre výkon prevencie skríningu kolorektálneho karcinómu v populácii so zvýšeným rizikom kolorektálneho karcinómu“ [10]. Napriek tomu, že sa program skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku zvykne označovať za populačný skríning, toto označenie nie je formálne správne, nakoľko nie je aktívne pozývaná celá cieľová populácia, ale iba tá jej časť, ktorá neabsolvovala skríning v rámci preventívnej prehliadky. Jedná sa teda skôr o organizovaný skríning s aktívnym pozývaním refraktérnej časti cieľovej populácie.

Každý skríningový program vyžaduje kontinuálne vyhodnocovanie efektivity s prípadnou úpravou jeho dizajnu podľa potreby. Zdrojom dát pre vyhodnocovanie skríningu KRCA na Slovensku sú:

• demografické údaje štatistického úradu SR;
• údaje o vykázanej a uhradenej zdravotnej starostlivosti od zdravotných poisťovní;
• register skríningových kolonoskopií (www.krca.sk).

V súčasnosti nie je v SR funkčný komplexný skríningový register. Väčšina dát pochádza z informácií o vykázanej a uhradenej zdravotnej starostlivosti (kódy diagnóz podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb a kódy zdravotných výkonov), ktoré zdravotné poisťovne zasielajú Národnému onkologickému inštitútu (NOI) a Národnému centru zdravotníckych informácií SR (NCZI). NOI a NCZI z nich následne vypočítavajú definované kľúčové výkonnostné ukazovatele a zverejňujú ich na svojom webe [11,12]. Tieto údaje však poskytujú takmer výhradne len kvantitatívne informácie. Dáta o vykázanej zdravotnej starostlivosti slúžia tiež ako inklúzne a exklúzne kritériá pre aktívne pozvanie/nepozvanie konkrétnej osoby na skríning.

Niektoré kvalitatívne ukazovatele týkajúce sa kolonoskopií môžeme získať z registra skríningových kolonoskopií, a to konkrétne:

• pomer skríningových a primárnych skríningových kolonoskopií;
• čakacie doby na kolonoskopiu;
• podiel kompletných kolonoskopií;
• kvalita črevnej prípravy (v súčasnosti však nevyužíva validovanú škálu);
• extrakčný čas;
• miera detekcie adenómov a pokročilých adenómov;
• miera detekcie karcinómov;
• komplikácie (perforácia a krvácanie).

Register skríningových kolonoskopií je založený na vypĺňaní online formulára pre každú vykonanú kolonoskopiu a po odbornej stránke ho spravuje predseda pracovnej skupiny pre skríning KRCA Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti a po stránke technickej správca webu. Ostatné organizácie zapojené do skríningového programu KRCA k nemu nemajú prístup.

Výsledky skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku

Od zavedenia aktívneho pozývania na skríning KRCA v SR sme až do minulého roka pozorovali každoročný nárast počtu vykonaných skríningových TOKS a z toho odvodenú zvyšujúcu sa účasť cieľovej populácie na skríningu (graf 1). Táto v roku 2023 dosiahla takmer 50 %. Účasť na skríningu je dlhodobo vyššia u žien než u mužov, a to o cca 6–7 % (52 vs. 45–46 % v rokoch 2023 a 2024). Je možné, že okrem aktívneho pozývania, sa na výraznom vzostupe počtov vykonaných vyšetrení v rokoch 2022 a 2023 podieľal aj akýsi rebound fenomén po útlme skríningových vyšetrení v pandemických rokoch 2020 a 2021, čo by zároveň mohlo vysvetľovať mierny pokles účasti v roku 2024. Súčasne sme zaznamenali aj postupný pokles počtu osôb pozvaných na skríning (zo 401 901 v 2022 na 283 262 v 2024) [12].

Z časti cieľovej populácie, ktorá neabsolvovala skríning KRCA v rámci pravidelnej preventívnej prehliadky, a preto bola na skríning aktívne pozvaná zdravotnou poisťovňou, následne podstúpi skríning (vyšetrenie TOKS) stabilne približne 30 % zo všetkých pozvaných (graf 2). Aj v tejto skupine je vyššia účasť žien než mužov, a to o cca 3 % (32 vs. 28 % v rokoch 2022 a 2023).

Od roku 2019 sme pozorovali každoročný nárast pozitivity vykonaných TOKS, s maximom 9,2 % v roku 2022, s následným postupným poklesom na 8,1 % pozitívnych TOKS v roku 2024 (graf 3). U mužov je podiel pozitívnych TOKS očakávane dlhodobo vyšší než u žien, a to o približne o 4 % (pozitivita 10,2 % u mužov vs. 6,4 % u žien v roku 2024) [12].

Počet kolonoskopií v cieľovej skupine osôb (graf 4) sleduje trend vývoja počtu osôb, ktoré podstúpili TOKS (graf 1). Do sledovania sú zahrnuté všetky kolonoskopie vykonané za daný rok vo vekovej skupine 50–75 rokov, z nich sú osobitne sledované kolonoskopie vykázané skríningovými kódmi. V priebehu rokov pozorujeme kontinuálny nárast počtu skríningových kolonoskopií. Približne 53 % zo všetkých skríningových kolonoskopií bolo vykonaných u mužov, čo je logickým dôsledkom vyššieho podielu pozitívnych TOKS u mužov v porovnaní so ženami. V podskupine primárnych skríningových kolonoskopií je pomer mužov a žien posledné dva roky vyrovnaný, pričom v minulosti tento typ kolonoskopie častejšie podstupovali ženy [12].

V snahe aspoň čiastočne objektívne posúdiť adherenciu ku kolonoskopii po pozitívnom TOKS a tiež intervaly medzi TOKS a následnou kolonoskopiou (čakacie doby na kolonoskopiu), sleduje NCZI časové súvislosti medzi vykázaním kódu pre TOKS a kódu pre kolonoskopiu. Ako vyplýva z tab. 1, len necelých 24 % osôb s pozitívne vykázaným TOKS malo do 365 dní vykázaný kód pre kolonoskopiu – čo môže naznačovať nízku adherenciu populácie k následnej kolonoskopii po pozitívnom TOKS. Naproti tomu v skupine všetkých osôb, ktoré mali vykázaný TOKS bez ohľadu na výsledok (t. j. zahŕňajúc i osoby s negatívne vykázaným výsledkom TOKS), malo vykázanú kolonoskopiu do 365 dní 55 % týchto osôb a do 90 dní to bolo 29 % osôb [12]. Vysoké % vykázaných kolonoskopií u osôb s vykázaným TOKS (bez ohľadu na jeho výsledok) naznačuje pravdepodobne nesprávne vykazovanie TOKS na ambulanciách všeobecných lekárov (vykazovanie pozitívneho alebo negatívneho testu bez ohľadu na jeho skutočný výsledok) a zároveň naznačuje, že len približne polovica osôb, ktoré sú ochotné podstúpiť kolonoskopiu po TOKS, ju absolvuje v intervale do 3 mesiacov.

V registri skríningových kolonoskopií sme za rok 2024 zaznamenali 12 402 odoslaných validných formulárov, vývoj počtu formulárov sleduje graf 5. V rámci skríningu dlhodobo pozorujeme prevahu skríningových kolonoskopií, ktoré nasledovali po pozitívnom TOKS, nad primárnymi skríningovými kolonoskopiami (graf 6). So zvyšujúcim sa počtom vykonaných kolonoskopií v priebehu rokov pozorujeme aj predĺženie čakacích dôb na skríningovú kolonoskopiu (graf 7). Napriek tomu, podľa údajov z registra bolo > 60 % skríningových kolonoskopií vykonaných do 1 mesiaca od objednania a absolútna väčšina z nich do 3 mesiacov. Tieto údaje sú však v rozpore s vyššie komentovanými údajmi NCZI, ktoré síce uvádzajú interval od vykázania TOKS do vykázania kolonoskopie (tab. 1), ale keďže predpokladáme, že hlavným dôvodom časového odstupu medzi TOKS a kolonoskopiou je čakanie na kolonoskopiu od jej objednania, mali by tieto údaje aspoň čiastočne korelovať.

Podiel totálnych kolonoskopií bol v roku 2024 > 95 % zo všetkých skríningových kolonoskopií. V priebehu rokov zaznamenávame zlepšovanie tohto dôležitého indikátora kvality kolonoskopie (graf 8).

Dosiahnutie extrakčného času > 6 min sa dlhodobo uvádza pri > 95 % skríningových kolonoskopií.

Významným indikátorom kvality skríningovej kolonoskopie je miera detekcie adenómov (ADR), ktorá má na Slovensku stúpajúci trend a v roku 2024 bola na úrovni cca 35 % (41 % u mužov a 28 % u žien) (graf 9). Sledujeme tiež mieru detekcie pokročilých adenómov (A-ADR), ktorá sa dlhodobo pohybuje v intervale 11–14 %, opäť s prevahou mužov nad ženami (14,3 vs. 9,5 % v roku 2024) (graf 10). Pokročilý adenóm je definovaný ako adenóm s veľkosťou ≥ 10 mm alebo s prítomnosťou HGIEN. V kontraste so stúpajúcim ADR, miera detekcie karcinómov (CDR) postupne klesá. Za rok 2024 dosiahla doteraz najnižšie hodnoty v sledovanom období a to 1,6 %. Ako vidno aj na grafe 11, tento pokles je výraznejší u mužov, pričom v roku 2024 sa rozdiel v CDR medzi pohlaviami takmer stráca.

Výskyt komplikácií pri skríningovej kolonoskopii (krvácanie/perforácia) sa dlhodobo pohybuje pod úrovňou 0,4 % s výnimkou roku 2023, kedy dosiahol hodnotu 0,52 %. Dotazník však podrobnejšie nedefinuje jednotlivé komplikácie ani ich závažnosť.

Aktuálne výzvy v skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku

K hlavným výzvam skríningu KRCA na Slovensku, ako aj v iných krajinách, patrí snaha o zvyšovanie účasti cieľovej populácie. V nasledujúcich rokoch bude potrebné odsledovať, či nebude pokračovať naznačená tendencia poklesu účasti za rok 2024, a v prípade takéhoto vývoja pružne na situáciu reagovať.

Ako problematickú vnímame nízku adherenciu k následnej kolonoskopii po pozitívnom TOKS. Zlepšeniu situácie by mohlo pomôcť zjednodušenie cesty pacienta od oznámenia pozitivity TOKS, po získanie termínu na skríningovú kolonoskopiu, zlepšenie dostupnosti kolonoskopie v niektorých častiach Slovenska, možnosť bezplatnej (zo zdravotného poistenia hradenej) analgosedácie/celkovej anestézy pri tomto vyšetrení. Dôležitá je samozrejme tiež kontinuálna osveta.

Výzvou do budúcnosti je taká úprava skríningového programu, ktorá by umožnila používanie výhradne kvantitatívneho FIT s jednotným cut-off a externou kontrolou kvality, ako je tomu v Českej republike.

V roku 2025 prebieha na pokyn Komisie pre skríning onkologických chorôb MZSR príprava predpisov (vyhlášok) o vykonávaní skríningu onkologických chorôb, ktoré budú prílohou k novelizovanému Zákonu 577/2004 Z. z. Tieto vyhlášky budú upravovať postupy v jednotlivých skríningových programoch, definovať skríningové testy, podmienky zaradenia pre skríningové pracoviská a taktiež určovať indikátory kvality, ktoré by mali jednotlivé pracoviská splniť.

Zásadným problémov programu skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku je nedostupnosť kvalitných dát a ich systematického vyhodnocovania:

• národný onkologický register nie je aktuálny;
• nefungujúci komplexný skríningový register a neexistujúce národné skríningové centrum ako organizácia, ktorá by disponovala adekvátnym personálnym a materiálno-technickým zabezpečením pre komplexný zber dát zo všetkých relevantných zdrojov, ich následnú kontrolu, vyhodnocovanie, posudzovanie výkonnostných indikátorov pre jednotlivé skríningové programy a pracoviská.

Údaje pre hodnotenie skríningových programov získavame najmä z dát o vykázanej zdravotnej starostlivosti, teda kódov výkonov a diagnóz zo zdravotných poisťovní, ktoré sú určené primárne na preplácanie poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V dôsledku nejednotného vykazovania zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú zaťažené nepresnosťami.

Dáta z registra skríningových kolonoskopií (www.krca.sk) sú založené na samohodnotení zadávaním informácií do online formulárov a nie je možná ich externá validácia či kontrola. Keďže tento systém funguje izolovane od ostatných zdravotníckych informačných systémov, nie je možné overiť, či doň jednotliví poskytovatelia nahlásili všetky vykonané skríningové kolonoskopie. Taktiež v súčasnosti systematicky nesledujeme jednotlivé indikátory kvality kolonoskopie pre jednotlivé skríningové gastroenterologické pracoviská, a to najmä z dôvodov nedostatočných personálnych kapacít na spracovávanie tohto typu údajov.

V tomto čase prebieha aktualizácia položiek online formulára, aby sa čo najviac zjednodušil proces zadávania informácií, a aby boli pokiaľ možno využívané validované škály a klasifikácie (napr. Bostonská škála pri hodnotení kvality črevnej prípravy).

Ideálnym spôsobom získavania objektívnych dát zo skríningu, napr. o kvalite kolonoskopií by bolo zavedenie jednotného, štruktúrovaného kolonoskopického nálezu. Toto by mohol perspektívne priniesť projekt RISEZ (rozšírenie portfólia služieb a inovácia služieb elektronického zdravotníctva).

Záver

Skríning kolorektálneho karcinómu je zásadným opatrením sekundárnej prevencie a v krajinách, kde je dlhodobo zavedený, možno pozorovať pokles incidencie a mortality na toto ochorenie. Slovenská republika sa v priebehu rokov snaží adaptovať svoj skríningový program v súlade s európskymi odporúčaniami. Jeho najdôležitejšou výzvou súčasnosti a blízkej budúcnosti je zabezpečenie získavania kvalitných dát v reálnom čase a vybudovanie s tým súvisiaceho adekvátneho materiálno-technického a personálneho zabezpečenia. V organizácii a vyhodnocovaní skríningových programov je nevyhnutné, aby všetci zainteresovaní boli primerane edukovaní, všetky procesy boli adekvátne monitorované z hľadiska ich kvality, aby bol program kontinuálne vyhodnocovaný, a na základe výsledkov hodnotenia a medicínskej evidencie príslušne aktualizovaný.