Nepřihlášený uživatel
přihlásit se / registrovat

Gastroenterologie
a hepatologie

Gastroenterology and Hepatology

Gastroent Hepatol 2023; 77(3): 261–262.

Kreditovaný autodidaktický test: Digestivní endoskopie



+ Pracoviště

1. Ktoré tvrdenie je správne:

a) Totálna pankreatektómia s autotransplantáciou Langerhansových ostrovčekov je indikovaná iba u vybraných pacientov s karcinómom pankreasu.
b) Totálna pankreatektómia s autotransplantáciou Langerhansových ostrovčekov je potenciálnou možnosťou liečby u vybraných pacientov s chronickou pankreatitídou rôznej etiológie.
c) Totálna pankreatektómia s autotransplantáciou Langerhansových ostrovčekov je zákrok, ktorý bol doteraz vykonaný len na zvieracích modeloch.
d) Žiadne z vyššie uvedených tvrdení nie je správne.


2. Ktoré tvrdenie je nesprávne:

a) Prvá autotransplantácia Langerhansových ostrovčekov bola úspešne vykonaná u pacienta s chronickou pankreatitídou v Minnessote v roku 1977.
b) Autológna transplantácia Langerhansových ostrovčekov v prípade optimálneho výsledku umožňuje pacientom lepšie kontrolovať diabetes, niekedy bez potreby exogénneho inzulínu, a teda zlepšuje pomer benefitov a negatív totálnej pankreatektómie.
c) Autotransplantácia Langerhansových ostrovčekov je dnes už bežne dostupná metóda, ktorá sa štandardne vykonáva po každej totálnej pankreatektómii.
d) Významným problémom bežnej praxe je dostupnosť tejto metódy (autotransplantácie Langerhansových ostrovčekov) len v niekoľkých centrách a potreba odborných znalostí v oblasti izolácie a prípravy ostrovčekov.


3. Ktoré tvrdenie je správne:

a) Výskyt vekovo predčasného kolorektálneho karcinómu, ktorý je definovaný ako karcinóm diagnostikovaný pred 50. rokom života, sa v posledných rokoch vo vyspelých krajinách znižuje.
b) Výskyt vekovo predčasného kolorektálneho karcinómu, ktorý je definovaný ako karcinóm diagnostikovaný pred 40. rokom života, sa v posledných rokoch vo vyspelých krajinách zvyšuje.
c) Výskyt vekovo predčasného kolorektálneho karcinómu, ktorý je definovaný ako karcinóm diagnostikovaný pred 50. rokom života, sa v posledných rokoch vo vyspelých krajinách zvyšuje.
d) Žiadne z vyššie uvedených tvrdení nie je správne.


4. Ktoré tvrdenie je nesprávne:

a) Vekovo predčasný kolorektálny karcinóm tvoril 5,21 % všetkých kolorektálnych karcinómov diagnostikovaných v Nemocnici Frýdek-Místek od januára 2012 do konca júna 2021. Tento podiel je v súlade s údajmi z celej Českej republiky, kde predstavuje približne 6,5 %.
b) V Českej republike je skríningový program založený na teste okultného krvácania alebo primárnej skríningovej koloskopii od veku 50 rokov.
c) V USA už niektoré odborné spoločnosti odporučili znížiť vek začatia skríningu na 40 rokov.
d) Prevažná väčšina predčasne diagnostikovaných kolorektálnych karcinómov sú sporadické nádory (75–84 %), pričom len malá časť pacientov má známe génové mutácie (16–25 %).


5. Ktoré tvrdenie je nesprávne:

a) Na získanie tkaniva zo stenóz žlčových ciest sa ako prístup prvej voľby odporúča ERCP s transpapilárnym odberom vzoriek „kefkou“ na cytologickú analýzu.
b) Duálna metóda hodnotenia tkaniva pomocou kefkovej cytológie (BC) + fluorescenčnej in situ hybridizácie (FISH) má lepšiu citlivosť na primárnu diagnostiku biliárnych striktúr v porovnaní so samotnou BC.
c) Kefková cytológia, v rámci ERCP zákroku, je málo dostupná a má vysokú senzitivitu a špecificitu.
d) Hoci je kefková cytológia (BC) dostupná a bezpečná, jej nízka diagnostická citlivosť 19–56 % zostáva problémom.


6. Ktoré tvrdenie je nesprávne:

a) FISH je laboratórna metóda, ktorá hodnotí významnosť vzájomne porovnávaných onkomarkerov.
b) FISH je molekulárna cytogenetická metóda založená na detekcii fluorescenčne značených špecifických sekvencií DNA/RNA chromozómov s vysokým stupňom komplementarity sekvencií.
c) FISH s použitím sond zameraných na chromozómy 3, 7 a 17 a 9p21 umožňuje detekciu cytogenetických aberácií týchto chromozómov u pacientov s podozrením na pankreatobiliárnu malignitu.
d) Viaceré štúdie ukázali, že FISH v kombinácii s rutinnou kefkovou cytológiou zvýšila celkovú citlivosť z 21–50 % na 58– 69 % pri zachovaní vysokej špecificity pri neurčitých biliárnych striktúrach.


7. Ktoré tvrdenie je nesprávne:

a) ESD (endoskopická submukózna disekcia) v kolorekte sa považuje za technicky náročnejšiu ako v žalúdku, lebo stena hrubého čreva je tenšia, mäkšia a stabilita endoskopu a jeho kontrola môže byť náročnejšia.
b) Literárne údaje, vrátane údajov českých autorov Urbana et al ukazujú výskyt lokálnej reziduálnej neoplazie po úspešnej ESD v 0–2,8 % v porovnaní s 5–54 % po EMR.
c) Zobrazovacie vyšetrenia ako magnetická rezonancia (MR) alebo transrektálna ultrasonografia (TRUS) sa pred endoskopickou terapiou (lézií v rekte) štandardne neodporúčajú.
d) Všetky vyššie uvedené tvrdenia sú nesprávne.


8. Ktoré tvrdenie je nesprávne:

a) Duodenálne varixy sú pomerne zriedkavým prejavom portálnej hypertenzie.
b) Najčastejším etiologickým faktorom duodenálnych varixov je chronické ochorenie pečene, najmä cirhóza, ale často sa vyskytujú aj pri trombóze portálnej žily.
c) Duodenálne varixy sa najčastejšie vyskytujú v bulbe dvanástnika a v zostupnej časti dvanástnika.
d) S duodenálnymi varixami sú vždy spojené ezofageálne varixy.


9. Ktoré tvrdenie je nesprávne:

a) Duodenálne varixy sú častým prejavom portálnej hypertenzie.
b) Prognóza pacientov s duodenálnymi varixami je nepriaznivá, je tu vysoká úmrtnosť, ktorá dosahuje až 40 %.
c) Ak existuje portosystémová komunikácia medzi pankreatikoduodenálnymi žilami a systémovými žilami cez retroperitoneálne žily, dochádza k dilatácii žíl v duodéne a vzniku duodenálnych varixov.
d) Spomedzi primárnych endoskopických metód liečby duodenálnych varixov by sme na prvom mieste zvolili oklúziu tkanivovým lepidlom (Histoacryl®) alebo ligáciu varixov; sklerotizáciu by sme vzhľadom na dostupné literárne zdroje a opísané vedľajšie účinky, skôr neodporúčali.


10. Ktoré tvrdenie je nesprávne:

a) Obávanou komplikáciou po pečeňovej resekcii zostáva poresekčná pečeňová nedostatočnosť (PHLF – posthepatectomy liver failure). Incidencia PHLF napriek mnohým novým vedeckým poznatkom varíruje od 0,70 % do 33,83 %.
b) PHLF (posthepatectomy liver failure) je vďaka medicínskemu pokroku už len ojedinelou komplikáciou.
c) Zlepšenie procesu selekcie pacientov, pozornosť pre zvýšenie objemu budúceho pečeňového zvyšku a perioperačná starostlivosť umožnili bezpečnejšiu aplikáciu pečeňovej chirurgie najmä u onkologických pacientov.
d) Skórovací systém ALBI preukázal veľmi dobrú predikciu vo viacerých metaanalýzach kohort pacientov po veľkej resekcii pečene. Významne pozitívnym klinickým faktorom použitia daného systému je, že vychádza z predoperačných hodnôt laboratórneho vyšetrenia krvi a možno ho navrhnúť ako stabilný predikčný model pre krátkodobé výsledky po resekcii pečene.


Kreditovaný autodidaktický test