Gastroenterologie
a hepatologie

Adherencia k bezlepkovej strave u slovenských celiatikov

Slávka Mrosková¹, Beáta Kollárová¹, Sára Lešková Andraščíková², Martina Reľovská¹

+ Pracoviště
¹ Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita, Prešov
² FNsP J. A. Reimana, Prešov

Souhrn

Úvod: Celiakia je závažné autoimunitné ochorenie vznikajúce u geneticky predisponovaných jedincov po konzumácii lepku. Jediným liečebným postupom je striktné dodržiavanie bezlepkovej diéty. Keďže lepok je súčasťou mnohých potravín, jedál, polotovarov či nápojov, je rešpektovanie zásad bezlepkovej diéty (BD) pre mnohých celiatikov výzvou. Cieľ: Cieľom výskumu bolo posúdiť adherenciu k BD u dospelých pacientov s celiakiou v Slovenskej republike a posúdiť vplyv vybraných faktorov na adherenciu. Metódy: Súbor tvorilo 213 celiatikov priemerného veku 38 rokov, z toho bolo 90,6 % žien. Adherenciu sme posudzovali s použitím Celiac dietary adherence test (CDAT). Súčasne sme hodnotili výskyt problémov pri dodržiavaní BD, intenzitu ťažkostí po skonzumovaní lepku a strach z komplikácií súvisiacich s príjmom lepku. Výsledky: Priemerná hodnota CDAT bola 14,78 (SD 4,34; rozmedzie 7– 29). Dobrú adherenciu sme zistili u 32,9 % celiatikov, priemernú u 42,7 % a nízku u 24,4 %. Najväčšie problémy s rešpektovaním BD majú celiatici pri stravovaní v reštaurácii, v práci/ škole a pri cestovaní. Problémy pri nákupe bezlepkových potravín (p = 0,017), pri príprave bezlepkových jedál (p = 0,049), pri stravovaní s rodinou, priateľmi (p = 0,004) asociujú s adherenciou. Taktiež vyššia intenzita problémov po konzumácii lepku (p = 0,008) a väčší strach z rozvoja komplikácií (p = 0,000) sa spája s adherenciou. Záver: Posilnenie zručností pri výbere, nákupe, príprave bezlepkových jedál zdravotníkmi, dietológmi, ako aj zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o BD môže zmierniť percepciu problémov a zlepšiť adherenciu k diéte.

Klíčová slova

celiakia, bezlepková diéta, adherence pacienta, problémy pri rešpektovaní bezlepkovej diéty, nákup bezlepkových potravín, príprava bezlepkových potravín, stravovanie s rodinou, priateľmi

Úvod

Celiakia je autoimunitné, celoživotné ochorenie vznikajúce u geneticky predisponovaných jedincov po kontakte s lepkom [1]. Autoimunitná reakcia spôsobuje vznik protilátok s následným poškodením sliznice tenkého čreva v rôznom rozsahu –  od minimálnych až po ťažkú atrofiu s malabsorpčným syndrómom [2]. Prevalencia ochorenia za posledných 20 rokov stúpla, celosvetovo je to 1 % [3], avšak líši sa podľa spôsobu dia­gnostiky ochorenia. Výskyt ochorenia je vyšší u žien, v porovnaní s mužmi a taktiež u detí, v porovnaní s dospelými [4]. Ochorenie je charakteristické veľkým spektrom rôznych klinických prejavov a mnohými pridruženými ochoreniami a komplikáciami –  napr. laktózová intolerancia, metabolické kostné ochorenie, neurologické a psychiatrické komplikácie, celiakálna kríza, refraktérna sprue, malignita najmä tráviaceho traktu [5].

Základom liečby je celoživotné dodržiavanie bezlepkovej diéty (ďalej BD) [6]. Predpokladá sa, že už 10– 50 mg lepku môže vyvolať imunitnú reakciu u ľudí s celiakiou, čím sa BD stáva ich jedinou terapeutickou možnosťou [7]. Keďže lepok je zastúpený v širokom spektre potravín, jedál, nápojov, výživových doplnkov a liekov, môže byť striktné rešpektovanie tejto diéty problematické [8]. Výskumy v tejto problematike uvádzajú, že sa adherencia k BD pohybuje od 42 do 91 % (štúdie publikované pred rokom 2008) [9], kým v novších výskumoch sa pohybovala od 53 do 76 % [10]. Tento veľký rozptyl je pravdepodobne dôsledkom použitia rôznych metód posúdenia adherencie, ale môže poukazovať aj na etnické, kultúrne, spoločenské rozdiely. Adherencia k BD je ovplyvnená veľkým množstvom rôznorodých faktorov, ktoré boli v nedávnych prehľadoch sumarizované a detailne popísané [11– 13]. Autori Abu-Janb a Jaana (2020) v rámci 40 štúdií publikovaných v rokoch 1992 až 2017 poukazujú na existenciu viacerých determinantov adherencie. Rozdelili ich na individuálne faktory: ako napr. vek, pohlavie, dĺžka trvania ochorenia, vedomosti o ochorení či diéte, seba-účinnosť, emocionálny stav, interpersonálne: miera sociálnej podpory, nestotožnenie sa s odporúčaniami týkajúcimi sa liečby a diéty, organizačné: napr. členstvo v svojpomocných organizáciách, cena a dostupnosť bezlepkových potravín, čitateľnosť označenia potravín, komunitné faktory: schopnosť komunikovať o ochorení so svojím sociálnym okolím, zdravotníkmi, kamarátmi, rodinou, a systémové faktory sa týkajú najmä zdravotného systému, transferu poznatkov medzi zdravotníkom a pacientom a následnej zdravotnej starostlivosti.

Adherencia k bezlepkovej strave je významným prvkom stabilizujúcim zdravotný stav pacienta, pomáha predchádzať komplikáciám ochorenia [8] a vplýva na kvalitu ich života [14]. Preto cieľom prierezového výskumu bolo posúdiť adherenciu k BD u slovenských pacientov a posúdiť vplyv vybraných faktorov na adherenciu.

Metódy

Respondentov sme oslovovali na sociálnej sieti v skupine „Život bez lepku... Celiakia“ a osobným zberom v období marec až december 2024. Oslovovali sme respondentov, ktorí majú lekárom dia­gnostikované ochorenie –  celiakiu –  bez ohľadu na dĺžku trvania ochorenia a boli vo veku od ≥ 18 rokov. Účasť na výskume bola zo strany respondentov dobrovoľná, vyplnením dotazníkov dávali súhlas s výskumným spracovaním. Dotazníkom sme posudzovali:

• Adherencia k bezlepkovej strave: Použili sme Celiac dietary adherence test (CDAT). Nástroj zahàňa 7 otázok s piatimi možnosťami odpovedí. Skóre sa pohybuje od 7 po 35 bodov, pričom čím je počet bodov vyšší, tým je adherencia horšia. Skóre pod 13 bodov poukazuje na excelentnú a veľmi dobrú adherenciu, kým skóre nad 17 bodov na nízku adherenciu. CDAT nástroj môže byť užitočný vo výskume aj v klinickom prostredí [15]. Cronbach alpha v tomto výskume bola 0,688.
• Problémy celiatikov pri dodržiavaní bezlepkovej stravy: Vytvorili sme 6 otázok, ktoré sme respondentom detailnejšie priblížili. Otázky sa dotýkali týchto oblastí: 1. problémy pri nákupe bezlepkových potravín (napr. mám obavy, že lepok nemusí byť uvedený na etiketách potravín, údaje na etiketách sú nečitateľné; nákup bezlepkových potravín je finančne náročný; nie všetky obchody ponúkajú široké spektrum bezlepkových potravín); 2. problémy pri príprave bezlepkových jedál (napr. musím variť častejšie, príprava bezlepkových jedál a pečenie koláčov je náročnejšie, výber bezlepkových jedál pri objednávaní je obmedzený); 3. problémy pri stravovaní s rodinou, priateľmi (napr. ľudia si myslia, že ak zjem málo lepku, tak mi to neublíži; vadí im, že sa ospravedlňujem; som pre rodinu záťažou; vyhýbam sa spoločným rodinných akciám, kde je nutné aj konzumovať jedlo; je pre mňa ťažké odmietnuť potraviny s lepkom, ktoré sú mi ponúkané; rodina či priatelia nerozumejú mojim stravovacím obmedzeniam); 4. problémy pri stravovaní v reštaurácii (napr. obmedzený výber reštaurácií, ktoré ponúk ajú bezlepkové jedlá; obavy z toho, že kuchár nevie pripraviť bezlepkové jedlá, že v reštauráciách by jedlá mohli byť kontaminované lepkom; nechcem sa stále dopytovať, či konkrétne jedlo obsahuje alebo neobsahuje lepok); 5. problémy pri stravovaní v práci/ škole (napr. kaviarne, výdajne obedov neponúkajú bezlepkové jedlá, ich výber je obmedzený; musím si nosiť jedlo do školy, do práce; problémy po konzumácii jedla s lepkom spôsobujú moju absenciu v škole či práci); 6. problémy pri cestovaní (napr. cestovanie do zahraničia je problém, pretože v zahraničí neviem z etikety zistiť, či jedlo obsahuje lepok; nemôžem jesť mnohé miestne a národné jedlá a špeciality; musím vyhľadávať reštaurácie, ktoré predávajú bezlepkové potraviny a jedlá, musím si so sebou nosiť bezlepkové potraviny pri cestovaní). Pri každej otázke bola použitá 7-zložková škála odpovedí od 1 (žiadne problémy) po 7 (veľké problémy). Pri tvorbe týchto otázok sme vychádzali z otázok formulovaných autormi Zarkadas et al. (2013) [16]. Keďže originálna verzia zahàňa veľké množstvo položiek a cieľom výskumu nebolo analyzovať každú oblasť samostatne, zvolili sme kratšiu, modifikovanú verziu. Cronbach alpha pri 6 položkách bola 0,879.
• Intenzita problémov pociťovaných po konzumácii jedla s lepkom bola hodnotená jednou otázkou („Po zjedení jedla obsahujúceho lepok, ako silné ťažkosti pociťujete?“) so škálou odpovedí od 0 (vôbec nepociťujem, nemám ťažkosti) po 10 (mám extrémne ťažkosti).
• Strach zo zdravotných komplikácií súvisiacich s konzumáciou lepku bol hodnotený jednou otázkou („Aký veľký je Váš strach z toho, že konzumácia jedla s lepkom Vám môže spôsobiť závažné zdravotné komplikácie?“) so škálou odpovedí od 0 (nemám žiadny strach) po 10 (mám extrémny strach).

Štatistické postupy

Výskumné údaje boli spracované v programe SPSS 21.0. Použili sme metódy deskriptívnej štatistiky, ďalej Pearson korelačný koeficient k posúdeniu existencie vzťahu medzi dvoma javmi, a pri zisťovaní rozdielov medzi dvoma resp. troma skupinami sme použili t-test resp. ANOVA test. Hodnota signifikancie bola p < 0,05.

Vzorka

Výskumnú skupinu tvorilo 213 pacientov s dia­gnostikovanou celiakiou, z toho bolo 90,6 % (n = 193) žien a 9,4 % (n = 20) mužov. Ich priemerný vek bol 38,16 rokov (SD 12,06; rozmedzie 18– 64 rokov). Dominovali respondenti vo veku 40– 49 rokov (28,2 %), 30– 39 rokov (26,3 %) a 20– 29 rokov (21,1 %). 56,3 % býva v meste a 43,7 % na dedine. Základné vzdelanie uviedlo 1,4 % (n = 3), učňovské, resp. stredoškolské vzdelanie bez maturity 6,6 % (n = 14), stredoškolské vzdelanie s maturitou 47,4 % (n = 101) a vysokoškolské 44,6 % (n = 95) respondentov.

Výsledky

Adherencia k bezlepkovej strave

Priemerná hodnota pri 7 otázkach CDAT posudzujúcich adherenciu bola 14,78 (SD 4,34; rozmedzie 7– 29, medián 14,00). Dobrú až excelentnú adherenciu sme zistili u 32,9 % celiatikov (n = 70), priemernú u 42,7 % (n = 91) a nízku u 24,4 % (n = 52).

Problémy pri dodržiavaní bezlepkovej diéty

Veľké problémy udávali respondenti najmä pri stravovaní v reštaurácii (46,0 %), stravovaní v práci, škole (46,2 %) a pri cestovaní (46,5 %), na čo poukazujú aj vyššie priemerné hodnoty (tab. 1).

Faktory vplývajúce na adherenciu

Adherencia medzi mužmi (M 14,95; SD 4,82) a ženami (M 14,86; SD 4,30) sa významne nelíšila (p = 0,934). U celiatikov s vysokoškolským vzdelaním bola adherencia najlepšia (M 14,30; SD 4,00) v porovnaní so skupinou s ukončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou (M 15,22; SD 4,69) a základným/ učňovským vzdelaním (M 15,94; SD 3,74), avšak štatistické rozdiely sme nezistili (p = 0,190). Naopak vek významne koreloval s adherenciou (p = 0,001) –  teda čím viac stúpa vek celiatikov, tým sa adherencia zlepšuje.

Zistili sme štatisticky významný vzťah medzi intenzitou problémov po konzumácii lepku a adherenciou, a medzi strachom z rozvoja komplikácií a adherenciou –  t. j. čím sú problémy väčšie, silnejšie, resp. čím je strach z rozvoja komplikácií väčší, tým sa adherencia zlepšuje. Štatisticky významné vzťahy sme preukázali aj medzi adherenciou a niektorými problémami pri dodržiavaní BD. Išlo o problémy pri nákupe bezlepkových potravín (p = 0,017), pri príprave bezlepkových jedál (p = 0,049), pri stravovaní s rodinou (p = 0,004). Môžeme povedať, že čím sú problémy pri rešpektovaní BD silnejšie, tým klesá adherencia (tab. 2).

Následne sme respondentov rozdelili do dvoch skupín –  pacienti s dobrou adherenciou (CDAT < 13 bodov) a pacienti s priemernou až nízkou adherenciou (CDAT > 13 bodov). Zistili sme, že pacienti s dobrou adherenciou uvádzali štatisticky menšie problémy pri nákupe bezlepkových potravín, pri ich príprave, pri stravovaní v kruhu rodiny, priateľov. Taktiež globálne skóre pri problémoch bolo štatisticky nižšie v skupine adherujúcich celiatikov, ako neadherujúcich (tab. 3).

Diskusia

Podľa našich znalostí ide o prvý výskum, ktorý skúmal rešpektovanie BD u slovenských celiatikov. Permanentné striktné dodržiavanie BD nie je jednoduché z dôvodu prítomnosti lepku v mnohých potravinách a jedlách, z dôvodu skríženej reakcie, neadekvátneho značenia potravín, finančnej náročnosti bezlepkových potravín a jedál, ale aj pre mnohé osobnostné faktory či sociálne obmedzenia [17]. Napriek tomu je rešpektovanie BD stále jediná účinná forma liečby. Preto výsledky zistené v tomto výskume nie sú lichotivé –  iba 33 % celiatikov má dobrú adherenciu a naopak nedostatočnú sme zistili u takmer 1/ 4 z nich (24,4 %). Hoci v niektorých krajinách najmä Južnej Ameriky sa zistila nižšia adherencia (napr. 7 % Salvador, 6,37 % Argentína –  adherencia hodnotená odlišnou metodikou) [18], nedávno publikované výskumy analyzujúce adherenciu s použitím rovnakého nástroja (CDAT) preukázali vyššie percento dobrej adherencie –  63,7 % (India) [19], 50 % (Anglicko) [20], 47,8 % (Poľsko) [21], 59 % (Paraguay) [18], 61 % (Austrália, Nový Zéland) [22]. Rozdiely je možné pripísať socio-demografickým faktorom (zastúpenie žien vo výskume, vekové rozloženie, vzdelanie), kultúrnym či ekonomickým činiteľom.

Spomedzi skúmaných faktorov v tomto výskume niektoré problémy pri dodržiavaní bezlepkovej stravy, intenzita problémov po konzumácii lepku, strach z rozvoja komplikácií a vek respondentov majú zásadný dosah na rešpektovanie diéty.

Výsledky výskumu ukazujú, že na adherenciu má vplyv sila problémov pociťovaných po príjme lepku, ako aj strach, obavy, že konzumácia lepku im v budúcnosti spôsobí komplikácie. Problémy súvisiace s príjmom lepku či obavy zo vzniku rôznych zdravotných komplikácií môžu znižovať kvalitu života celiatikov, na strane druhej bránia pred nedodržiavaním diéty. Adherencia je v tomto zmysle motivovaná snahou vyhnúť sa veľmi nepríjemným reakciám na prijímaný lepok a redukciou rozvoja asociovaných ochorení. Obdobné výsledky boli identifikované aj v iných výskumoch [13,16,22,23]. Napr. Halmos et al. (2018) [22] zistili, že k nezávislým prediktorom adherencie patria závažné symptómy pociťované po expozícii gluténom, ktoré 1,58-krát zvyšujú pravdepodobnosť adherencie, v porovnaní s pacientami, ktorí nemajú žiadne ťažkosti po kontakte s lepkom.

Problémy pri dodržiavaní bezlepkovej diéty –  napr. nákup a príprava bezlepkových potravín, stravovanie v reštaurácii, v práci, pri cestovaní, patria k pomerne často skúmaným javom vo výskumoch. Avšak v minimálnej miere je analyzovaný priamy dosah týchto problémov či obmedzení na samotnú adherenciu. Výsledky tohto výskumu poukazujú primárne na to, že žiaľ aj v dnešnej dobe je pre veľké percento celiatikov problematické najmä stravovanie mimo domova. Zistili sme, že ako adherujúci, tak aj neadheruj úci celiatici uvádzali štatisticky obdobnú úroveň problémov pri stravovaní mimo domáceho prostredia. Aj keď majú celiatici veľké problémy pri rešpektovaní BD mimo domova, adherujúci celiatici sa dokážu na vzniknutú situáciu vhodne adaptovať, naopak neadherujúci to nedokážu. Nerešpektovanie diéty v tomto prípade nie je determinované intenzitou problémov, ale vplyvom iných javov, ktoré neboli vo výskume analyzované. Zarkadas et al. (2013) [16] detailne skúmali skúsenosti kanadských celiatikov pri rešpektovaní bezlepkovej stravy. Zistili, že po 5 rokoch od dia­gnostiky ochorenia sa mnohé obmedzenia zmiernili, súčasne však iné zo skúmaných problémov pretrvávali aj po tomto časovom období. Tieto výsledky naznačujú, že niektorým problémom sa celiatici časom dokážu prispôsobiť, mnohým však čelia dlhodobo, čo môže determinovať ich adherenciu. Môžeme hovoriť aj o uhle pohľadu celiatika na problémy, s ktorými sa každodenne stretáva pri dodržiavaní BD. Niektorí sa na problémy pozerajú ako na výzvy a snažia sa nájsť cesty a spôsoby ako ich efektívne riešiť, pre iných sú naopak problémy bariérami, ktoré je problematické zdolať a efektívne riešiť. Svoju rolu tu zohrávajú ďalšie faktory ako miera seba-účinnosti celiatika, postoj k diéte a jej porozumenie, psychický stav, sociálna podpora, členstvo v svojpomocných skupinách, kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti... [11,12,24].

Zistili sme, že na adherenciu negatívne vplývajú ťažkosti pri nákupe bezlepkových potravín, ich príprave a problémy pri stravovaní sa spolu s rodinou či priateľmi. Ukazuje sa, že vyššia percepcia problémov v týchto oblastiach vedie ku zlyhaniu adherencie. Hoci dostupnosť bezlepkových potravín sa za posledné roky zlepšila, stále nie je dostačujúca [10,12,19,25]. Súčasne ich cena je niekoľko násobne vyššia, a preto je bezlepkové stravovanie finančne nákladné [26]. Naopak preskripcia a hradenie bezlepkových potravín môže pozitívne vplývať na adherenciu [27]. Na Slovensku má celiatik, ktorý je držiteľom ZŤP nárok na mesačný finančný príspevok kompenzujúci zvýšené výdavky na stravovanie (aktuálne v maximálnej úrovni 50,86 eur) a od januára 2025 došlo k väčšej flexibilite v preskripcii bezlepkových potravín a surovín, hoci ich objem sa nezmenil (približne 12 kg/ mesiac od 15. roku života) [28]. Avšak ak zohľadníme globálny nárast cien potravín v posledných rokoch na Slovensku v porovnaní s priemerom krajín EÚ [29,30], môžeme očakávať, že pre istú skupinu celiatikov (nižší ekonomický príjem) ani aktuálne finančné benefity nie sú dostačujúce a sú závažnou bariérou rešpektovania bezlepkovej stravy.

Do roviny nákupu je potrebné zohľadniť aj označenie bezlepkových potravín. Schopnosť čítať a interpretovať etikety potravín je kľúčovou zručnosťou pacientov potrebnou pre výber vhodných potravín [10] a vplýva na adherenciu [31]. Makovický et al. (2017) [25] uvádzajú, že aktuálna smernica EÚ vedie k zavádzaniu spotrebiteľa, pretože aj potraviny s označením „bez lepku“ či „gluten free“ môžu obsahovať isté množstvo lepku (max. 20 mg/ kg). Hoci snahou väčšiny producentov potravín je vyrábať prirodzene bezlepkové potraviny, resp. lepku totálne zbavené, napriek tomu to núti celiatikov opätovne si overovať množstvo lepku aj pri takto značených potravinách, čo zvyšuje ich záťaž.

Aj problémy pri príprave bezlepkových jedál významne vplývajú na adherenciu. V tejto oblasti iné výskumy zistili, že celiatici majú problém pri separátnej príprave jedál s lepkom a bez lepku, varenie a pečenie je pre nich náročnejšie, chýba im dostatok receptov, ktoré by boli bez použitia lepku, príprava vyváženého a chutného bezlepkového jedla si podľa ich udania vyžaduje čas a dobre vyvinuté potravinové zručnosti. Naopak uvítali by opakované diétne poradenstvo, ktoré by mohlo niektoré tieto problémy riešiť [16,32]. Nedávno publikovaná kvalitatívna štúdia poukazuje na to, že pre celiatikov a ich adherenciu je veľmi dôležitá potravinová gramotnosť –  t. j. disponovanie adekvátnymi zručnosťami pri výbere, plánovaní, nákupe ale aj príprave zdravých, bezlepkových pokrmov [32].

Mnohé štúdie ukázali, že spoločenský život pacientov –  vrátane stravovania –  je silne ovplyvnený ochorením a liečbou [13,16,32]. Rešpektovanie BD zásadne vplýva aj na spoločenský život celiatikov, keďže jedlo je stredobodom mnohých životných aktivít. Podľa výsledkov tohto výskumu vyššia miera problémov pri zaistení stravovania v rodinnom kruhu či s priateľmi má zásadný vplyv na adherenciu, čo je v zhode s inými štúdiami. Napr. 23,4 % celiatikov ako bariéru v rešpektovaní BD uviedlo tlak rodiny, priateľov [19], neadherujúci celiatici uvádzali štatisticky vyššiu mieru záťaže v oblasti stravovania s rodinou, priateľmi [20]. Celiatici sa stretávajú s tým, že im rovesníci nedôverujú, že dokážu rešpektovať diétu, alebo bagatelizujú ich ochorenie a potrebu striktného rešpektovania BD. Kým niektorí celiatici pozitívne vnímajú možnosť, že si môžu na rodinné oslavy doniesť vlastné bezlepkové jedlo, pre iných je nosenie si jedla dodatočnou záťažou. U časti celiatikov to vedie k stigmatizácii, k pocitom izolácie, vylúčenia a znižuje sa frekvencia ich sociálnych kontaktov [13,16,32].

Záver

Predkladaný výskum poukazuje na nedostatočnú mieru adherencie celiatikov v slovenských pomienkach, na čom sa podieľa najmä vnímanie a zvládanie problémov pri nákupe a príprave bezlepkových potravín a stravovaní v kruhu rodiny a priateľov. Posilnenie úrovne potravinovej gramotnosti –  podpora zručností pri výbere, nákupe, príprave bezlepkových pokrmov zo strany zdravotníkov, dietológov, ako aj zvyšovanie úrovne poznatkov o tomto ochorení a špecifikách bezlepkovej diéty v širokej verejnosti a rodinných príslušníkov môže tieto obmedzenia zmierniť, a zlepšiť tak adherenciu.

ORCID autorov

S. Mrosková 0000-0002-5070-0027,
M. Reľovská 0000-0001-7456-873X.

Doručené/ Submitted: 2. 7. 2025
Prijaté/ Accepted: 21. 7. 2025

Korespondenčná autorka
PhDr. Slávka Mrosková, PhD.
Fakulta zdravotníckych odborov
Prešovská univerzita v Prešove
Partizánska 1
080 01 Prešov
slavka.mroskova@unipo.sk

Pro přístup k článku se, prosím, registrujte.

Výhody pro předplatitele

Výhody pro přihlášené

Literatura

1. Vacková Z. Celiac dis­ease in adults. Vnitr Lek 2020; 66(2): 116– 120.
2. Packová B, Kohout P, Gabrovská D. Výživa u celiakie. In: Kohout P, Havel E, Matějovič M et al. (eds). Klinická výživa. Praha: Galén 2021: 599– 609.
3. Bai JC, Ciacci C, Corazza GR et al. World Gastroenterology Organisation Global Guidelines: celiac dis­ease. 2016 [online]. Dostupné z: https:/ / www.worldgastroenterology.org/ guidelines/ celiac-dis­ease/ celiac-dis­ease-english.
4. Singh P, Arora A, Strand TA et al. Global prevalence of celiac dis­ease: systematic review and meta-analysis. Clin Gastroenterol Hepatol 2018; 16(6): 823– 836.e2. doi: 10.1016/  j. cgh.2017.06.037.
5. Bureš J.  Celiac dis­ease in 2018. Vnitr Lek 2018; 64(6): 602– 610.
6. Bátovský M. Dia­gnostika a liečba celiakie: dnes a zajtra. Gastroent Hepatol 2012; 66(5): 372– 376.
7. Akobeng AK, Thomas AG. Systematic review: tolerable amount of gluten for people with coeliac dis­ease. Aliment Pharmacol Ther 2008; 27(11): 1044– 1052. doi: 10.1111/ j. 1365-2036.2008.03669.x.
8. See JA, Kaukinen K, Makharia GK et al. Practical insights into gluten-free diets. Nat Rev Gastroenterol Hepatol 2015; 12(10): 580– 591. doi: 10.1038/ nrgastro.2015.156.
9. Hall NJ, Rubin G, Charnock A. Systematic review: adherence to a gluten-free diet in adult patients with coeliac dis­ease. Aliment Pharmacol Ther 2009; 30(4): 315– 330. doi: 10.1111/ j. 1365-2036.2009.04053.x.
10. Muhammad H, Reeves S, Jeanes YM. Identifying and improving adherence to the gluten-free diet in people with coeliac dis­ease. Proc Nutr Soc 2019; 78(3): 418– 425. doi: 10.1017/ S002966511800277X.
11. Abu-Janb N, Jaana M. Facilitators and barriers to adherence to gluten-free diet among adults with celiac dis­ease: a systematic review. Hum Nutr Diet 2020; 33(6): 786– 810. doi: 10.1111/ jhn.12754.
12. Xhakollari V, Canavari M, Osman M. Factors affecting consumers‘ adherence to gluten-free diet, a systematic review. Trends Food Sci Technol 2019; 85: 23– 33. doi: 10.1016/  j. tifs.2018.12.00.
13. White LE, Bannerman E, Gillett PM. Coeliac dis­ease and the gluten-free diet: a review of the burdens; factors associated with adherence and impact on health-related quality of life, with specific focus on adolescence. J Hum Nutr Diet 2016; 29(5): 593– 606. doi: 10.1111/ jhn.12375.
14. Burger JP, Brouwer B, IntHout J et al. Systematic review with meta-analysis: dietary adherence influences normalization of health-related quality of life in coeliac dis­ease. Clin Nutr 2017; 36(2): 399– 406. doi: 10.1016/ j. clnu.2016. 04.021.
15. Leffler DA, Dennis M, George JBE et al. A simple validated gluten-free diet adherence survey for adults with celiac dis­ease. Clin Gastroenterol Hepatol 2009; 7(5): 530– 536. doi: 10.1016/  j. cgh.2008.12.032.
16. Zarkadas M, Dubois S, MacIsaac K et al. Living with coeliac dis­ease and a gluten-free diet: a Canadian perspective. J Hum Nutr Diet 2013; 26(1): 10– 23. doi: 10.1111/ j. 1365-277X.2012. 01288.x.
17. Simón E, Molero-Luis M, Fueyo-Díaz R et al. The gluten-free diet for celiac dis­ease: critical insights to better understand clinical outcomes. Nutrients 2023; 15(18): 4013. doi: 10.3390/ nu15184013.
18. Real-Delora RE, Chamorro-Aguilerab ME. Adherence to a gluten-free diet in celiac dis­ease patients from Paraguay. Rev Gastroenterol Mex 2023; 88(4): 307– 314. doi: 10.1016/  j. rgmxen.2021.10.011.
19. Mehtab W, Agarwal A, Chauhan A et al. Barriers at various levels of human ecosystem for maintaining adherence to gluten free diet in adult patients with celiac dis­ease. Eur J Clin Nutr 2024; 78(4): 320– 327. doi: 10.1038/ s41 430-024-01399-8.
20. Dimini E, Kabir B, Singh J et al. Predictors of adherence to a gluten-free diet in celiac dis­ease: do knowledge, attitudes, experiences, symptoms, and quality of life play a role? Nutrition 2021; 90: 111249. doi: 10.1016/  j. nut.2021.111249.
21. Gładyś K, Dardzińska J, Guzek M et al. Celiac dietary adherence test and standardized dietician evaluation in assessment of adherence to a gluten-free diet in patients with celiac dis­ease. Nutrients 2020; 12(8): 2300. doi: 10.3390/ nu12082300.
22. Halmos EP, Deng M, Knowles SR et al. Food knowledge and psychological state predict adherence to a gluten-free diet in a survey of 5310 Australians and New Zealanders with coeliac dis­ease. Aliment Pharmacol Ther 2018; 48(1): 78– 86. doi: 10.1111/ apt.14791.
23. Kurppa K, Lauronen O, Collin P et al. Factors associated with dietary adherence in celiac dis­ease: a nationwide study. Digestion 2012; 86(4): 309– 314. doi: 10.1159/ 000341416.
24. Dowd AJ, Jung ME. Self-compassion directly and indirectly predicts dietary adherence and quality of life among adults with celiac dis­ease. Appetite 2017; 113: 293– 300. doi: 10.1016/ j. appet.2017.02.023.
25. Makovický P, Samasca G, Freeman HJ et al. Bezlepková diéta v úskalí zákonov: dočkajú sa celiatici konečne zmien v legislatíve? Reviz Posud Lék 2017; 20(2): 65– 73.
26. Estévez V, Ayala J, Vespa C et al. The gluten-free basic food basket: a problem of availability, cost and nutritional composition. Eur J Clin Nutr 2016; 70(10): 1215– 1217. doi: 10.1038/ ejcn.2016.139.
27. Pekárek B, Pekárková B, Hromec J et al. Celiakia –  body mass index u pacientov v čase dia­gnózy a efekt bezlepkovej diéty. Gastroent Hepatol 2014; 68(4): 319– 324.
28. Zákon 447/ 2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2025 [online]. Dostupné z: https:/ / www.slov-lex.sk/ ezbierky/ pravne-pred- pisy/ SK/ ZZ/ 2008/ 447/ .
29. MFSR. Analýza cenového vývoja základných druhov potravín 5/ 2024. 2025 [online]. Dostupné z: https:/ / www.mfsr.sk/ files/ archiv/ 87/ 03_Vlastny-material.pdf.
30. Karmažin B. Potraviny zdraželi a inflácia poskočila nahor. 2024 [online]. Dostupné z: https:/ / nbs.sk/ komentare/ potraviny-zdrazeli-a-inflacia-poskocila-nahor/ .
31. Muhammad H, Reeves S, Ishaq S et al. Adherence to a gluten free diet is associated with receiving gluten free foods on prescription and understanding food labelling. Nutrients 2017; 9(7): 705. doi: 10.3390/ nu9070705.
32. Payette CC, Desjardins C, Lalanne E et al. Exploring challenges faced by adults living with celiac dis­ease: a food literacy perspective. J Hum Nutr Diet 2025; 38(2): e70057. doi: 10.1111/ jhn.70057.